Mladý „harmonikár“ Tomáš Valiček (28) je napriek svojmu veku uznávanou kapacitou medzi hráčmi na akordeóne. Koncertoval na mnohých miestach vo svete, spolupracoval so svetovými umelcami, aranžuje rôzne skladby a venuje sa aj hudbe z filmov ako je Temný rytier, no i tak najviac videní na jeho YouTube má skladba slovenského rapera Kaliho. Za svoju misiu si dal, že akordeón a klasickú hudbu chce k ľudom dostať práve cez úplne iné hudobné žánre.
Urazí akordeonistu, keď ho oslovia „harmonikár“?
(Smiech) Nie, kdeže. Je to tak zaužívané, ľudové, ľudia to tak poznajú, nemám sa prečo urážať.
Tvrdíte, že akordeón je ako taký malý orchester. Čo to znamená?
Myslel som to tak, že akordeonista má veľké zvukové a technické možnosti. Tento nástroj mu ich ponúka. V porovnaní napríklad s klavírom, ten má rôzne interpretačné možnosti, ale len jednu farbu zvuku. Podobné je to napríklad s gitarou. Akordeón je skvelý v tom, že pravou rukou môžem hrať rôzne melódie a v ľavej robím doprovod. Interpretáciu môžem obohatiť takzvanými registrami, ktoré menia farbu zvuku, takže akordeón je naozaj malý orchester.
To znie tak, že hra na akordeóne je dosť komplikovaná.
Zo začiatku áno, ale keď sa do toho človek dostane, už to ide jednoduchšie. Treba sa najprv zabehnúť.
Koľko hodín denne hráte?
Moja denná „taxa“ je minimálne päť hodín, ale keďže začínam s koncertovaním a pripravujem sa na nahrávanie CD-čka, niekedy je to aj osem hodín.
To je celkom dosť aj pre trpezlivých susedov. Popravde hrával som aj viac. Keď som bol na strednej škole, bývalo to aj 10 až 12 hodín.
Dvanásť hodín denne hrať?
Áno. Už som to však celé skrátil. Čoskoro budem mať rodinu a povinnosti sa kopia. Cvičenie som teda skrátil, ale snažím sa ho stále robiť naplno, aby kvalita ostávala.
Kdesi som čítal, že na akordeóne hráte od deviatich rokov.
Inšpiroval som sa od otca, bol akordeonista – samouk. Doma si hrával ľudové piesne, ktoré sa sám naučil. Keď som bol malý, tak som ho so záujmom pozoroval a zdalo sa mi to jednoduché. Mal v rukách akordeón, postláčal pár gombíkov a už to samé hralo. A tak som prišiel za ním, že aj ja chcem. Neskôr som sa prihlásil do ZUŠ-ky. Rodičia ma vždy vo všetkom podporovali, ale na jeden rok som si však dal pauzu. Predsa len, akordeón je pre dieťa celkom ťažký. Aj fyzicky. Tak som rok čakal, nech podrastiem a naberiem sily. Počas pauzy som chcel byť futbalistom, hokejistom a robiť aj ďalšie povolania, nakoniec som sa vrátil k akordeónu a teraz vidím, že som dobre spravil. Zo dňa na deň ma začala zaujímať hudba. To bolo v roku 2002 a ťahá sa to so mnou dodnes.
Spomeniete si ešte na to, koľko vážil váš prvý akordeón?
Začínal som s malými nástrojmi, tie vážili päť až sedem kíl. Prvý koncertný nástroj som mal na strednej škole, ten mohol mať aj viac ako desať kíl.
S takým nástrojom hráte doteraz?
Sú aj trošku ťažšie, tie sú v najvyšších radách. Ten, s ktorým dnes hrávam má niečo cez 13 kíl.
Musíte kvôli hraniu dvíhať činky a udržiavať sa vo forme?
Samozrejme. Súčasťou toho celého okolo je aj fyzická zdatnosť. Popravde, nie som fyzicky najzdatnejší, nemám obrovské svaly, ale snažím sa telo udržiavať. Plávanie, prechádzky v prírode a pár krát som navštívil aj „fitko“. Okrem hudobného sluchu je pri akordeóne potrebné mať aj silu. Akordeón je intímny nástroj a človek ho musí dokonale ovládať. A mať dostatočnú silu.
Mávajú kvôli tejto práci kolegovia z fachu aj dlhodobé zdravotné problémy?
V každom povolaní je riziko. V tomto prípade sú riziká podobné ako pri akomkoľvek inom sedavom zamestnaní. Keď sa človek o seba stará po stránke fyzickej aj psychickej, dá sa to zvládnuť. Netreba zabúdať na relax a regeneráciu.
Hudobníci, ktorí sa venujú klasickej hudbe niekedy pri snahe zaujať širšie publikum pridávajú do svojej tvorby moderné prvky či prerobené populárne piesne. Vy to máte podobne. Tiež je to snaha prilákať k akordeónu pôvodne nezaujatého poslucháča?
Mojim cieľom je už od strednej školy ukázať akordeón v rôznych žánroch. Chcel som, aby ľudia pochopili, že to nie je nástroj iba na ľudovú hudbu. Práveže sa veľmi hodí aj do populárnej a neverili by ste, ale aj do metalovej hudby.
Heavy metal a heavy harmonika dáva istú logiku. Ale vy ste nahrávali žáner hip-hop. Ako prosím vás vznikol ten nápad?
Chcel som vytvoriť niečo svoje a iné. Jednoducho skúsiť niečo, čo nikto iný na Slovensku neskúsil. Akordeón je počuť vo francúzskych aj talianskych piesňach, niekedy aj v populárnych slovenských. Tak mi napadlo, že skúsim aj úplne iný žáner, ako pop. Nešlo však o to, aby akordeón vystupoval ako sólový nástroj, ale súčasť väčšieho celku. Prvú skladbu som nahral na jednu z piesní rapera Kaliho. Keď mi niečo napadne a vytvorím to, tak vždy oslovím aj autora originálu. Je to aj kvôli spätnej väzbe. Tak som mu poslal svoje dielo. S malou dušičkou som čakal na odpoveď. Odpísal mi Kaliho producent Peter Pann. Až som sa bál otvoriť správu. Ale nakoniec tam bolo, že som veľký frajer a že ho úplne ohúrilo, čo všetko sa dá s akordeónom spraviť. A tak podobných skladieb pribúdalo. Nakoniec z plánovaných dvoch bolo jedenásť. Skúsil som aj svetovú hudbu a akordeón som pridal aj do piesne speváčky Ariany Grande. Vďaka tomuto projektu sa začalo o mne písať a ľudia ma začali viac spoznávať.
Čo bude ďalej? Nájde si v mailovej schránke akordeónovú verziu svojej piesne aj Eminem?
(Smiech) S tým by som nemal problém. Prečo nie? Musím sa priznať, že jednu z jeho piesní som mal aj pripravenú, ale zatiaľ som ju nenahral. Ale keď o tom hovoríte, tak ste mi, veru, dali chrobáka do hlavy. Možno sa do toho pustím.
Poďme teda k tomu, čo je už hotové. Všimla si vás aj populárna slovenská speváčka Sima Martausová.
Áno, vytvoril som akordeónový doprovod k jej hitu Nenahraditeľná. Na to prišla kladná odozva. Veľmi som sa tomu tešil. Nielen jej, ale všetkým, ktorí mi dali pozitívnu spätnú väzbu som totiž ukázal, že akordeón sa má čím ukázať a dajú sa s ním robiť doslova čary. Rád pracujem so šikovnými slovenskými umelcami, hoci v dnešnej dobe ide do popredia elektronická hudba a rôzne výmysly, pri ktorých má človek pocit, že hudobníkom už môže byť naozaj každý.
Dokázali ste, že akordeón sa hodí k populárnej hudbe. Dal by sa s ním napríklad spraviť aj soundtrack, teda hudobný doprovod, k celovečernému filmu?
Akordeón veľmi pekne vyznie v našej ľudovej hudbe, ale nebránim sa ani filmu. V klasickej hudbe je preňho napísaných veľa skladieb, ale keď sa bavíme čisto o filmovej hudbe musím sa priznať, že momentálne pracujem na dvoch soundtrackoch zo slávnych filmov. Na mojom pripravovanom albume bude skladba z filmu The Dark Knight (Temný rytier) od svetového hudobného skladateľa Hansa Zimmera. Už teraz pripravujem moje tretie CD, ktoré bude zamerané na filmovú hudbu v unikátnej akordeónovej interpretácií. Poslucháči budú môcť počuť významné hudobné diela z filmov ako Gladiátor, Anjeli a Démoni, Avengeres, Star Wars a ďalšie.
Na kvalitnej a originálnej hudbe k filmom si dávajú záležať napríklad taký Quentin Tarantino či Steven Spielberg. Takže môžu sa ozvať?
Určite. S veľkou radosťou by som do toho išiel. Niečo by som vymyslel. So soundtrackom už mám skúsenosti.
Máte asi na mysli hudbu na motívy globálneho fenoménu mobilnej hry Angry Birds.
Presne tak. Mal som možnosť pracovať s fantastickým Oskarom Rózsom, ktorý ma oslovil na spoluprácu do projektu ľadovej šou Angry Birds. Moja interpretácia a hudba sa mu tak zapáčila, že z pôvodných dvoch piesní bolo napokon osem. Bol to úžasný pocit a skvelá skúsenosť, keď vaše skladby počúva v jeden moment desať tisíc ľudí na štadióne. Obvykle také veľké publikum nemáme ale verím že si pred takým publikom zahrám. Neuveriteľný zážitok.
Čo bude ďalej?
Mojim ďalším cieľom a snom je stretnúť sa s legendárnym skladateľom Hansom Zimmerom. Mal by na Slovensko prísť budúci rok. Hádam vyjde nejaká spoločná spolupráca.
Na Slovensku obvykle platí staré známe, že „doma nikto nie je prorokom“. Vidíte to rovnako?
Žiaľ, máte pravdu. Keby som nedával videá na „slovenský“ YouTube, tak mám pocit, že v zahraničí by ma poznali oveľa viac. To ani nespomínam, že keby som sa venoval iba klasickej a folklórnej hudbe a neurobím nič navyše, tak o mňa nik ani nezakopne. Bohužiaľ, máme mnoho fantastických umelcov, no ľudia ich vôbec nepoznajú. Komerčná hudba má svoje miesto, je určená na zábavu, ale ľudia akosi vo všeobecnosti stratili pojem o kvalite v hudbe. Priemernosť sa stala u nás výnimočnosťou a kvalitou čo je smutné! Veľmi dobrým príkladom sú moji obľúbení Janoška Ensemble. Naozaj svetoví muzikanti, ktorých už konečne začínajú spoznávať aj Slováci. Tí si urobili meno v zahraničí, tam sú veľmi uznávaní, ale na Slovensku si myslím že nemajú taký priestor, aký by si zaslúžili.
Naposledy ste v Žiline hrali na prvom koncerte po pandémii v Dome Umenia FATRA v spolupráci so štátnym orchestrom. Odohrali ste skladbu izraelského skladateľa Moshe Zormana. Bežne hráte s ŠKO, či je to skôr výnimka?
Keď som končil konzervatórium v Žiline, tak v šiestom ročníku som išiel na skúšky a dostal som možnosť hrať s orchestrom. Komorný orchester mal na to špeciálny program, kde dávali šancu mladým hudobníkom. Zo všetkých uchádzačov vybrali len dvoch. Medzi nimi aj mňa a tak som dostal šancu zahrať si s orchestrom riadny koncert. Po ňom za mnou prišla dramaturgička, že sa jej môj výkon páčil a že by radi spolupracovali so mnou aj po škole. Neskôr sa rovnaký koncert opakoval a zo strany orchestra sa prehlboval. Vďaka tejto skvelej spolupráci som dostal ponuku interpretovať skladby izraelského skladateľa Moshe Zormana. Samotný autor nemohol prísť z rodinných dôvodov, tak som dostal ponuku ja. Veľmi ma to potešilo, bola to česť. Spolupráca s ŠKO pokračuje. Budúci rok by som mal premiérovať samostatné dielo pre akordeón a orchester môjho spolužiaka z vysokej školy.
Čo všetko bude na novom albume?
Druhý album sa volá Connection a bude prierezom rôznych hudobných žánrov, vystúpia na ňom aj zaujímaví hostia nielen zo Slovenka ale aj zahraničia. Všetko sú to významní hudobníci. Čo-to sme už povedali. Nebude tam iba klasická hudba, ale aj filmová, ďalej francúzsky šansón, známa skladba La Vie En Rose od Edit Piaf, takisto Badineria od Johanna Sebastiana Bacha, ale aj skladba zo soundtracku kinohitu Pán a pani Smithovci. Jednoducho tam bude akordeón v rozmanitých a možno aj prekvapivých polohách – od klasickej hudby, cez populárnu, až po tango.
Mimochodom, pre aké publikum hráte najradšej?
Rád hrám pre všetkých. Nemám obľúbenú skupinu. Hrám aj pre malé deti, robím koncerty žiakom, aby som ich motivoval a ukázal im široké možnosti akordeónu. Rád vyvolávam úsmev a som rád za každú pozitívnu emóciu, ktorú im moja hudba prinesie. A naozaj nezáleží, či majú moji poslucháči hudobné vzdelanie. Hudba je univerzálny jazyk, ktorý by mal byť prístupný všetkým. Teším sa rovnako z tých, ktorí prišli za klasikou aj z tých, ktorých zlákali interpretácie populárnej hudby.
Tak mi napadá, akú spätnú väzbu ste dostali od svojich žiakov, keď ste im zahrali variáciu na pieseň ich idola? Mám žiaka, ktorý je veľkým fanúšikom Kaliho. Keď som mu zahral na akordeóne práve jeho pieseň tak si hneď vypýtal aj noty, že ju bude cvičiť, aby ju vedel tiež zahrať. To si veľmi vážim. Ale jasné, sú aj študenti, ktorí nad tým len pokrútia hlavou (smiech).
Svetový akordeonista, ktorý hral v Rozsutci.
Tomáš Valiček pochádza z Námestova. Po ZUŠ študoval na konzervatóriu v Žiline v odbore Hra na akordeón u Márie Mártonovej-Kormanovej a Ivana Hudeca, kde získal základy koncertného ale i skladateľského kumštu. Neskôr si hudobné vzdelanie rozšíril na Akadémií umení v Banskej Bystrici. Je držiteľom viacerých prestížnych medzinárodných hudobných cien. Spolupracoval s významnými dirigentmi, ako sú Vladimír Kiradjiev, Simon Chalk, Barak Tal, Oliver Dohnányi či Pavol Tužinský. Ako sólista spolupracuje s orchestrom Camerata Novisoliensis, ktorý patrí pod Akadémiu Umení v Banskej Bystrici. Jeho kvality si všimli aj v USA a odborníci ho zaradili medzi najlepších súčasných akordeonistov. Zároveň bol členom folkórneho súboru Rozsutec, s ktorým vystupoval doma a v zahraničí. Jeho prvý sólový album Virtuoso z roku 2018 zahŕňa skladby vážnej hudby, varieté, či argentínske tango. Práve so skladbami agrentínskeho skladateľa Astora Piazzollu v máji vystúpil aj na medzinárodnom festivale vo Varšave so Slovak Nuevo Quinteto. Tento rok plánuje vydať druhý album Connection.
Ján Janočko, foto: archív T.V.
