„Popri klasickej, ľudovej a zábavnej hudbe, ktorej sa venujem, som vytvoril projekt s názvom Akordeónový Experiment, kde som do populárnej, rapovej a hip hopovej hudby zapojil akordeón a ukázal som tak, že aj tento nástroj sa hodí takmer do všetkých hudobných štýlov a má to veľký úspech,“ hovorí pre náš portál v rozhovore rodák z Námestova, skvelý interpret Tomáš Valiček.
Akordeón je na Slovensku vnímaný širokou verejnosťou ako hudobný nástroj, ktorý patrí k ľudovej hudbe. Naopak, v zahraničí je dobre známy repertoár pre klasickú hudbu a má podstatne väčšie využitie. Prečo je podľa Vás tomu tak?
Je pravda že u nás ľudia viac vnímajú akordeón ako ľudový nástroj a je to tým, že verejnosť ho vnímala len vo folklórnej hudbe. Množstvo ľudí nemá takú znalosť o tomto nástroji a netušia, že je využiteľný aj v iných žánroch hudby. Zväčša ho počujú len v ľudových piesňach. Našťastie máme aj na Slovensku umelcov, ktorí akordeón šíria a dávajú ho do povedomia verejnosti a ukazujeme tak jeho možnosti a využitie v hudbe.
Ktorí najvýznamnejší – a Vám najbližší hudobní skladatelia komponovali skladby pre akordeón?
Vo svete akordeónovej hudby máme mnoho vynikajúcich akordeónových skladateľov no medzi najvýznamnejších a mne najbližších akordeónových skladateľov, ktorých diela rád interpretujem, patrí jednoznačne Viatcheslav Semionov, Anatoly Kusyakov, Viktor Vlasov, Richard Galliano, ale aj Astor Piazzolla, aj keď jeho tvorba bola písaná pre bandoneón, no jeho diela sa najčastejšie hrávajú na akordeóne.
Ako ste sa k hre na akordeón dostali? Máte muziku v rodine, takpovediac v krvi?
Z našej rodiny je muzikant len môj otec. Kedysi tancoval vo folklórnom súbore, hral na trúbku a gitaru a sám sa učil na akordeón. Práve vďaka môjmu otcovi, ktorý ma motivoval, som začal hrať ako deväť ročný a chodil som do ZUŠ. Otec ako samouk si doma hrával na gombíkovom akordeóne a vždy ma zaujímalo, ako sa na tom hrá. Spočiatku som si myslel, že to vie každý, lebo som videl len kopu čiernych a bielych gombíkov, ktoré asi stláča, ako sa mu chce. No nakoniec tomu tak nebolo (smiech).
Ako si spomínate na Vaše prvé začiatky so štúdiom? Kým sa presa človek nenaučí základnú techniku hry, je ťažké, najmä pre dieťa, sa tým všetkým „prebúrať“. Bavilo Vás to alebo tiež ste mali problémové obdobia, kedy ste si povedali, že sa mi nechce cvičiť…
Hudba ma bavila už od útleho detstva. Spočiatku to bolo pre mňa náročné, ale mal som chuť a chcel som to skúsiť. Pamätám si moju prvú pesničku, ktorú som sa učil a bola to ľudová pieseň Dedinka v údolí. Vedel som sa pomerne rýchlo naučiť osobitne pravú a ľavú ruku no problém nastal, keď to malo znieť súčasne. Vtedy prišli prvé nervy, obavy a možno aj prvé nadávky, keď mi to nešlo (smiech). Ale moja chuť do hudby bola veľká a chcel som to zvládnuť a podarilo sa. Po prvej pesničke prišli ďalšie a už to išlo takmer samé. Chcelo to, samozrejme, veľa cvičenia a voľného času. Avšak aj popri hudbe som sa venoval kamarátom a bolo obdobie, kedy som chcel byť futbalista či hokejista a hudba išla bokom. Toto obdobie bolo len chvíľkové a vždy som sa vrátil k muzike.
Čo Vás najviac motivovalo k hre na akordeón?
Motivovali ma možnosti a zvuk tohto nástroja. Spočiatku som ho vnímal ako ľudový nástoj. No hraním a skúmaním aj iných skladieb ako bola ľudová hudba, som zisťoval, že je možné na ňom hrať čokoľvek. Povedal by som, že akordeón je taký malý orchester. Sám sa venujem rôznorodej hudbe od ľudovej cez klasickú, modernú až po zábavnú hudbu Varieté a stále objavujem nové veci a možnosti tohto nástroja, čo ma vie nadchnúť.
V novembri roku 2014 ste premiérovali v Banskej Bystrici slovenské dielo pre akordeón a pozaunu s názvom SPOVEĎ a sólovou časťou s názvom ZLOČIN od slovenského skladateľa Jakuba Laca. Ako dnes naše vníma publikum súčasnú hudbu? Rozumie jej?
Súčasná hudba v dnešnej dobe je zaujímavá a veľa umelcov a skladateľov sa snaží do nej vložiť umenie tak, aby tomu rozumeli nielen ľudia s hudobným vzdelaním, ale aj široká verejnosť. Avšak sú skladby, ktoré som mal aj sám možnosť počuť, kedy som si myslel že aj sám autor asi nerozumel tomu čo napísal (smiech). Ľudia dnes viac chodia na koncerty a zaujímajú sa, vyhľadávajú umenie a snažia sa porozumieť aj súčasnej hudbe. Sú však rozdiely ak interpretujeme súčasnú hudbu u nás na Slovensku alebo v zahraničí, kde to ľudia vedia viac oceniť a porozumieť jej.
U nás však máme výborných skladateľov a robia kvalitnú súčasnú hudbu na vysokej úrovni, čoho je aj príkladom skladateľ Jakub Laco, ktorému som premiéroval diela a naša spolupráca pretrváva. Najnovšie sa chystáme uviesť jeho koncert pre akordeón a orchester.
Máte za sebou mnoho úspechov aj v zahraničí. Plánujete ďalej koncertovať hlavne za hranicami alebo vidíte perspektívu aj na Slovensku?
Momentálne veľa koncertujem na Slovensku, kde hrávam sólo, taktiež v rôznych zoskupeniach alebo v spolupráci s orchestrami, ale som otvorený všetkým možnostiam a rád vycestujem ukázať svoje umenie do zahraničia, prípadne sa tam zdržať. Už počas svojej koncertnej činnosti som mal možnosť koncertne vystúpiť v rôznych krajinách ako v Malajzii, Chorvátsku, Bulharsku, Česku, Nemecku, Turecku a v ďalších krajinách. Momentálne sa pripravujem na koncert, kde vystúpim ako sólista v anglickom Oxforde v spolupráci s Oxford Chamber Orchestra.
V roku 2017 ste boli hosťom a lektorom interpretačných kurzov pre akordeónistov na 28.ročníku celoštátnej súťaže neprofesionálnej inštrumentálnej hudby Divertimento Musicale. Máme na Slovensku šikovných a najmä talentovaných interpretov? Majú pred sebou dobrú budúcnosť?
Na Slovensku máme veľa šikovných a talentovaných umelcov, ktorí majú pred sebou dobrú budúcnosť. Mal som tú možnosť vidieť to aj na takejto súťaži. Je dôležité mať svoje ciele, napredovať a rozvíjať svoj talent. Taktiež je dôležitá podpora, lebo nie vždy ide všetko ľahko a v hudbe sa musíme stále učiť niečo nové a vždy je čo objavovať.
V roku 2018 ste spolupracovali s akordeónovým orchestra Slovak Accordion Orchestra. Ako túto spoluprácu hodnotíte a čo Vám vzájomne priniesla?
Spolupráca s týmto orchestrom bola zaujímavá a bolo to pre mňa niečo nové a ja rád skúšam nové možnosti a ponuky. Bola to spolupráca, ktorá ma posunula ako umelca a som rád, že som to mohol skúsiť.
V roku 2018 ste boli v rámci festivalu Viva Musica účastníkom interpretačných kurzov s významnými svetovými umelcami Jánoška Ensemble. Ich koncert patril medzi divácky najatraktívnejšie koncerty tohto ročníka festivalu. Myslíte si, že je to aj výberom populárneho repertoáru, na ktorý sa koncentrujú?
V dnešnej dobe sa ľudia viac zaujímajú o populárnu hudbu alebo rôzne kombinácie spojené s ňou čo je pre ľudí viac atraktívne. Jánoška Ensemble sú pre mňa fenomenálni umelci, ktorí vedia upraviť a spojiť množstvo žánrov tak, že ich umenie je na tej najvyššej úrovni a zároveň tvoria hudbu, ktorú si vypočuje každý človek. Ja sám som mal možnosť týchto umelcov počuť a taktiež si s nimi zahrať a mať majstrovské kurzy. Popri klasickej, ľudovej a zábavnej hudbe, ktorej sa venujem, som vytvoril projekt s názvom Akordeónový Experiment, kde som do populárnej, rapovej a hip hopovej hudby zapojil akordeón a ukázal som tak, že aj tento nástroj sa hodí takmer do všetkých hudobných štýlov a má to veľký úspech.
V apríli roku 2018 ste vydali sólové debutové CD s názvom VIRTUOSO, ktoré zahŕňa skladby vážnej hudby a varieté. Skladby sú prevažne zamerané na akordeónovú literatúru, ale nesústredíte sa len na jedno obdobie. Váš žánrový záber je pomerne široký. Čo teda čaká poslucháča?
Moje CD VIRTUOSO obsahuje skladby rôzneho žánru a poslucháč má možnosť počuť skladby ruskej tvorby, slovenskej tvorby, ale aj argentínske tango a francúzske skladby. Efekt, vážnosť a brilantnosť skladieb dáva celému albumu virtuozitu, z čoho vychádza aj názov CD.
Ako akordeónista ste pôsobili aj v punk-folkovej kapele s názvom Cascabel, s ktorou ste koncertovali na Slovensku i v zahraničí. Prečo ste s nimi prerušili spoluprácu? Nám v redakcii sa ich tvorba páči a považujeme ju za veľmi originálnu (robili sme s nimi aj rozhovor – pozn.red.)…
Účinkovanie v kapele Cascabel bolo pre mňa veľmi prínosné. Spočiatku som to bral len ako skúsiť niečo nové. Chalani z kapely sú veľmi šikovní a ich hudba je veľmi zaujímavá a tiež to, akým spôsobom ju robia. Páči sa mi ich spontánnosť a chuť napredovať a byť koncertne aktívni.
Keďže už popri účinkovaní v kapele som mal a mám množstvo svojich koncertov a projektov práve preto nebolo možné toľko cvičiť a účinkovať s kapelou koncertne z dôvodu času, ale aj aktivít. Každopádne, ak bude čas a príležitosť, rád si s chalanmi niekedy v budúcnosti opäť zahrám.
Dá sa podľa Vás v dnešnej konzumnej dobe prežiť z interpretácie hudby? Myslím to tak, že uživiť sa hudbou. Venovali ste jej predsa celý život, ste profesionál, ale keď sa rozprávam s mnohými muzikantmi, potvrdia mi, že hudbu musia brať ako hobby a prác majú inú. Ako je to s Vami?
Myslím si, že iba koncertovaním sa na Slovensku nedá uživiť. Pár umelcov sa asi nájde, ktorí len koncertujú a uživia sa hudbou a medzi takých patria napríklad Jánoška Ensemble. Množstvo aktívnych známych umelcov popri koncertoch však aj vyučujú na školách alebo sa venujú aj iným aktivitám. Ja sa osobne sa snažím napredovať, učiť sa a umelecky rásť a taktiež vyučujem hru na akordeón v ZUŠ a je to pre mňa obohacujúce a ja sa týmto veľa učím.
